Po stopách Jánošíka: z Terchovej do Liptovského Mikuláša

Kde sa dá dnes ísť po stopách Juraja Jánošíka? Doložené zastávky jeho krátkeho života ležia na severozápadnom a strednom Slovensku: pokrstený vo farnosti Varín, doma v Terchovej, strážna služba v zámku v Bytči, prepady pod Strečnom, zatknutia v Klenovci a Hrachove, súd v marci 1713 v Liptovskom Mikuláši¹². K nim pribúdajú miesta, ktoré vytvorila až legenda a pamäťová kultúra: oceľová socha nad Terchovou, festival Jánošíkove dni a tiesňava Jánošíkove diery³⁴⁵.

Tento sprievodca radí miesta za sebou ako trasu – od hôr okolo Terchovej cez Považie až do Liptova a na juh do Malohontu. Pri každom mieste uvádza, čo hovoria písomné pramene, čo pridáva tradícia a čo tam nájdete dnes. Otváracie hodiny, vstupné ani časy túr zámerne neuvádzame: menia sa a naše pramene o nich nič nehovoria. Pred každou návštevou si, prosím, overte aktuálne informácie na obci, v múzeu alebo v miestnom turistickom informačnom centre.

Trasa v skratke

Jánošíkov svet bolo Uhorské kráľovstvo pod vládou Habsburgovcov, rozdelené na stolice. Terchová patrila do Trenčianskej stolice, Klenovec a Hrachovo ležali v Malohontskej stolici a v Svätom Mikuláši, dnešnom Liptovskom Mikuláši, zasadal súd Liptovskej stolice⁹². Obžaloba uvádza ako miesto činov Trenčiansku, Nitriansku, Turčiansku, Liptovskú a Oravskú stolicu, ba aj Sliezsko¹.

Pre cestovateľa z toho vychádza línia v troch úsekoch: najprv hory okolo Terchovej s Vrátnou dolinou, potom Považie s Varínom, Strečnom, Tepličkou nad Váhom a Bytčou spolu s odbočkou do Domaniže, napokon Liptovský Mikuláš na východe a výrazne južnejšie Klenovec a Hrachovo. Mapa ukazuje dejiská.

Terchová: obec pod Malou Fatrou

Terchová leží v Krivánskej časti Malej Fatry, ktorej najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň (1 709 m)¹⁰. Dátum Jánošíkovho narodenia sa nezachoval, doložený je len krst. Ako rodisko uvádza tradícia osadu „U Jánošov“ pod kopcom Pupov, asi štyri až päť kilometrov nad obcou⁹.

Ako úzko bola obec prepojená so zbojníkmi, ukazuje listina, nie povesť: 17. augusta 1712 zapísal panský súd v Tepličke nad Váhom, že obyvatelia Terchovej podporovali zbojníkov jedlom a prístreším¹. Na súde vyšlo najavo, že prstene, ktoré Jánošík ulúpil žilinskému zlatníkovi, rozdal dievčatám v Terchovej – je to jediné doložené „rozdávanie“ koristi⁹.

Socha od Jána Kulicha

Nad obcou, na kopci smerom k Vrátnej doline, stojí terchovský pamätník Jánošíka. Akademický sochár Ján Kulich ho vytvoril z oceľového plechu, je vysoký 7,5 metra. Odhalili ho v roku 1988 počas Jánošíkových dní k 300. výročiu narodenia, za prítomnosti ministra kultúry Miroslava Válka³. Socha je dielom neskorého Česko-Slovenska, nie portrétom: dobový obraz Jánošíka neexistuje.

Oblaz a Terchovské srdce

Na kopci Oblaz nad Terchovou natáčal Martin Frič scénu popravy vo svojom filme Jánošík (1935) s Paľom Bielikom. Dnes tam stojí rozhľadňa Terchovské srdce, ktorej tvar pripomína šibenicu z filmu¹¹. Miesto teda nepripomína Jánošíkovu smrť, ktorá sa odohrala v Liptove, ale kinematografiu, ktorá jeho legendu rozniesla do sveta.

Jánošíkove dni: festival od roku 1963

Po predbežnom podujatí v roku 1959 sa folklórny festival Jánošíkove dni oficiálne prvý raz konal 24. – 25. augusta 1963, k 250. výročiu Jánošíkovej smrti. V roku 1988 sa presťahoval z Vrátnej do amfiteátra Nad bôrami v Terchovej a od roku 1991 je medzinárodný⁴. Počty návštevníkov podľa usporiadateľa ukazujú jeho rast:

V roku 1963 prišlo približne 18 000 hostí, v roku 1981 20 000, v roku 1998 40 000 a v roku 2001 50 000. Rekord uvádza usporiadateľ pre rok 2004 – 75 000; v rokoch 2009 – 2012 to bolo 60 000 až 75 000⁴. Termíny a program sa menia – overte si ich, prosím, u usporiadateľa.

Terchovská muzika: dedičstvo regiónu

Dňa 5. decembra 2013 zapísalo UNESCO v Baku Terchovskú muziku, hudobnú tradíciu Terchovej, do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva¹². S Jánošíkom priamo nesúvisí. Patrí však ku kraju, z ktorého pochádzal, a kto navštívi Terchovú, stretne obe tradície vedľa seba.

Vrátna dolina a Jánošíkove diery

Hneď pri Terchovej leží Vrátna dolina, rovnako ako obec v Krivánskej časti Malej Fatry¹⁰. Na východ od nej sa v katastri Terchovej nachádza sústava tiesňav Jánošíkove diery. Tvoria ju tri úseky – Dolné, Nové a Horné diery – s viac ako dvadsiatimi vodopádmi a ležia v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec v Národnom parku Malá Fatra⁵. Kto sem príde, pohybuje sa v chránenom území: na trasy, uzávery a pravidlá sa, prosím, informujte na mieste v správe národného parku alebo v turistickom informačnom centre.

Legenda Tiesňava je pomenovaná po Jánošíkovi, doložený je však len názov⁵. Že sa tu skrýval alebo že korisť uložil do skalných puklín a zavalil ju balvanom, rozprávajú populárne a turistické texty; v súdnych spisoch o tom niet zmienky. Spisy poznajú len neurčitú skrýšu inde: buk pri jedli „so sťatou rukou“ na ceste z Jablonky do Klenovca, ktorú uviedol pri mučení⁹.

Varín: krstná farnosť

Terchová vtedy patrila do farnosti Varín na Považí. V rímskokatolíckej matrike pokrstených farnosti Varín z rokov 1686 – 1718 je na strane 34 zapísaný krst z 25. januára 1688, ktorý vykonal farár Michal Smutko¹.

Doložené Zápis znie: „Eadem die baptizavi infantem natum de Martin Janosik et Anna Czisznik cui datum est nomen Georgii. Patrini erant Jacobus Mergad et Barbara Kristofik de Terchova.“ – „V ten istý deň som pokrstil dieťa narodené Martinovi Jánošíkovi a Anne Czisznikovej, ktorému dali meno Juraj. Krstnými rodičmi boli Jakub Mergad a Barbora Krištofíková z Terchovej.“ Originál je uložený v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči⁹¹.

Tá istá matrika zaznamenáva aj súrodencov, medzi nimi brata Jána, pokrsteného 19. novembra 1689. Ešte v rokoch 1715 a 1717 sa v nej rodičia objavujú ako krstní rodičia¹. Kto príde do Varína, uvidí farnosť, v ktorej rodina krstila svoje deti; samotný dokument je v archíve.

Strečno: prepady v prielome Váhu

Na východ od Žiliny si Váh razí cestu Strečnianskou tiesňavou, dvanásť kilometrov dlhým prielomom, nad ktorým stojí hrad Strečno¹⁰. V tomto okolí sa odohralo viacero prepadov, o ktorých sa hovorilo na súde. Dňa 5. októbra 1711 olúpila družina pri Strečne, resp. Žiline žilinského kupca Jána Šipoša o súkno a plátno; 10. mája 1712 ho pod Strečnom prepadla druhý raz, tentoraz išlo o opasok a štyri zlaté⁹. Takisto pod Strečnom vzal Jánošík kňazovi na plti mentieku a žilinským mešťanom kone a výstroj⁹.

Korisť znie skromne a je to typické: doložené sú súkno, malé sumy, prstene, lyžice a zbrane. Na súde Jánošíka so Šipošom osobne konfrontovali⁹.

Teplička nad Váhom: panský súd

Len niekoľko kilometrov na západ od Strečna leží Teplička nad Váhom, sídlo súdu Strečnianskeho panstva. Jeho spisy v rodovom archíve Ilešháziovcov (dnes v Štátnom archíve v Bytči) patria k najdôležitejším prameňom o Jánošíkovom okolí¹. Zaznamenávajú tri dátumy:

• 17. augusta 1712: obyvatelia Terchovej podporovali zbojníkov jedlom a prístreším.
• 24. mája 1713: Martina Hatalu, zvaného Bartoviech, z Klenovca a Jána Mikulčíka z Poľska po mučení sťali pre styky s Jánošíkom a Uhorčíkom.
• 18. decembra 1713: Jánošíkovho brata Jána odsúdili na smrť obesením, pretože bratovi pomáhal¹.

Podľa našich prameňov na mieste nič konkrétne tieto procesy nepripomína; ich váha spočíva v spisoch.

Bytča: strážna služba v zámku

V Bytči sa začal príbeh, ktorý z Jánošíka urobil zbojníka. Po službe v povstaleckom kuruckom vojsku slúžil v cisárskom vojsku ako strážca v bytčianskom zámku. Tam bol väznený zbojnícky kapitán Tomáš Uhorčík, ktorému Jánošík preukazoval drobné služby. V roku 1710 ho rodičia z vojska vykúpili²⁹. Či Jánošík Uhorčíkovi pomohol k úteku, je sporné: niektorí autori to tvrdia, iní píšu, že nie je známe, ako sa Uhorčík dostal na slobodu⁹.

Pre výskum o Jánošíkovi je dnes Bytča dôležitá najmä ako sídlo archívu: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči uchováva varínsku matriku, tepličské spisy aj protokol Liptovskej stolice s obžalobou a rozsudkom¹.

Domaniža: smrť farára

Odbočka na juh vedie do Domaniže. Farára Juraja Vrtíka postrelili v septembri 1712 dvaja zbojníci na ceste späť z Frivaldu (dnes Rajecká Lesná) – 4. alebo 8. septembra – a 2. októbra 1712 zomrel. Matrika zomrelých farnosti uvádza: „a duobus praedonibus traiectus est“, teda prestrelili ho dvaja zbojníci¹³.

Jánošík vypovedal, že strieľali jeho tovariši Plavčík z Dunajova a Turiak „Huncaga“. Súd ho napriek tomu uznal za spoluvinného, pretože bol pritom; že by strieľal sám, nekonštatoval¹³⁹. Rozsudok tento čin výslovne uvádza.

Klenovec a Hrachovo: dve zatknutia

Ďaleko na juhu, v niekdajšej Malohontskej stolici, sa Uhorčík pod falošným menom „Martin Mravec“ usadil v Klenovci⁹. Tu Jánošíka chytili dvakrát. Na jeseň 1712, väčšinou sa uvádza október, ho zadržali spolu s Uhorčíkom a oboch priviedli do kaštieľa v Hrachove. Prepustili ich, aj vďaka zásahu malohontského podžupana Pavla Lániho, a páni stoliční dostali na poďakovanie líščie kožušiny a syry⁹¹⁴.

Legenda Legenda necháva Jánošíka z Hrachova utiecť. Spisy hovoria o prepustení⁹. Aj slávna scéna s hrachom, ktorý mu pri zatýkaní stará baba nasype pod nohy, patrí do ľudovej slovesnosti¹.

Definitívne zatknutie sa odohralo v Uhorčíkovom dome v Klenovci; obec uvádza začiatok marca 1713, iní bádatelia prelom rokov 1712/1713¹⁴². Pozoruhodné je, že samotné súdne spisy o tom, ako a kde ho chytili, mlčia – ako konštatoval už v roku 1929 historik Ivan Houdek¹.

Liptovský Mikuláš: súd, múzeum, Šibeničky

Na konci trasy stojí mesto, v ktorom nad Jánošíkom vyniesli rozsudok. Dňa 16. – 17. marca 1713 rokoval v Svätom Mikuláši súd Liptovskej stolice. Predsedal mu podžupan Ladislav Okolicsányi, žalobcom bol Alexander Čemický, ustanoveným obhajcom Baltazár Palugyay. Rozsudok: prehnať ho hákom na ľavom boku a zavesiť²⁹.

V roku 1712 stolica kúpila a prestavala Hanzelyho dom; od roku 1713 slúžil ako prvý stoličný dom. Dnes v ňom sídli Múzeum Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov 30². Mesto i múzeum ho pokladajú za pravdepodobné miesto súdu⁸. V decembri 1999 otvorilo múzeum v klenbovej pivnici bývalého Straussovho domu expozíciu o Jánošíkovom útrpnom výsluchu; k nej patrí expozícia súdnej siene a pamätná izba básnika Janka Kráľa⁶. Kráľ sa v roku 1844 podieľal na odpise protokolu výsluchu, ktorého originál sa stratil; odpis je v Slovenskom národnom múzeu v Martine¹.

Sporné Kde presne sa súdilo a kde popravovalo, nie je isté. Ako miesto súdu prichádza do úvahy starý Hanzelyho dom alebo susedná Pongrácovská kúria². Dátum popravy kolíše medzi 17. a 18. marcom 1713; Miroslav Nemec z Múzea Janka Kráľa hovorí: „Nevieme presne kedy“⁷. Tradícia uvádza Šibeničky na východ od mesta, Houdek navrhol mýto pri Váhu neďaleko palúdzkeho mosta¹.

Šibeničky medzi Okoličným a Vrbicou sú dnes pamätným miestom s replikou šibenice na Ulici 1. mája⁸. Ako Jánošíkovo väzenie sa často uvádza aj kaštieľ Vranovo v Palúdzke. Táto tradícia sa opiera o poznámku básnika Sama Chalupku z roku 1868; historik Miroslav Nemec ju pokladá za nepravdepodobnú: v Svätom Mikuláši je už od konca 17. storočia doložené mestské väzenie, ktoré stolica využívala pre svojich väzňov².

Hořice: pamätník v Čechách

Legenda prekročila hranice Slovenska skoro. V českých Hořiciach stojí socha Jánošíka od Františka Úprku z roku 1919⁹. S Jánošíkovým životom toto miesto nesúvisí; patrí k dejinám jeho legendy, nie k jeho životopisu.

Všetky miesta na prvý pohľad

Súradnice v systéme WGS84; pri obciach označujú stred obce, nie konkrétne miesto udalosti⁹.

Prakticky: pýtajte sa na mieste

Táto trasa je cestou do dejín, nie cestovným poriadkom. Naše pramene opisujú miesta a udalosti, nie otváracie hodiny, ceny, parkoviská či časy chôdze. Tieto údaje sa menia a treba si ich overiť tesne pred návštevou na obci Terchová, v Múzeu Janka Kráľa, v správe Národného parku Malá Fatra alebo v miestnom informačnom centre. Kto chce vidieť archívne dokumenty, ako je matrika či súdny protokol, nech sa obráti na Štátny archív v Bytči¹.